Jack Porter

Charakter:

Zelenooký blondiak s vyšportovanou postavou, rovným nosom a perami tak akurát. Dal by sa aj nazvať snom niektorých žien. Jediné čo mu chýba je úsmev, ktorý sa z jeho výrazového repertoáru vytratil. Miesto toho má na tvári večne zadumaný pohľad a pravdepodobne sa mu už vytvára vráska medzi obočím od neustáleho mračenia. Aj napriek vážnosti, ktorú prejavuje svojmu okoliu, ide o slušného a galantného muža. Také veci ako podržať niekomu dvere alebo prenechať vám taxík sú uňho bežné. Galantnosť si však netreba mýliť s naivnosťou. Jack totiž vie ako to na svete chodí. Nie je zhovorčivý. Ide o mlčanlivý typ človeka, ktorý si radšej vypočuje čo mu hovoríte a ak má čo k tomu povedať, tak to jednoducho povie. Pôsobí ako flegmatik ale to je iba dojem. V skutočnosti je to pomerne veľký neurotik. Než odíde z bytu je schopný päťkrát skontrolovať či sú zatvorené okná, neuniká plyn alebo je vypnutý kávovar a dokonca či náhodou nekvapká z kohútika. Svoje okolie udržuje v pedantskej čistote a neporiadok ho vyvádza z rovnováhy. V konečnom dôsledku, návšteva uňho môže jesť aj z podlahy. Naproti tomu má svoje neresti, medzi ktoré patrí alkohol a cigarety. S alkoholom sa krotí kvôli práci ale v cigaretách sa neobmedzuje. Dalo by sa povedať, že si pripaľuje jednu od druhej. Jeho preferovanou značkou su Marlboro, ak mu ale nič neostáva tak siahne po akýchkoľvek. Jeho vášňou sú knihy. Pri nich sa dokáže uvoľniť a trochu relaxovať. Čo sa týka milostného života nie je prieberčivý. Má rad mužov aj ženy. Dôležité uňho je či ho daný človek niečím zaujme. Ak však niekto očakáva od neho romantický vzťah bude sklamaný, pretože to Jack nehľadá.

Minulost:

Narodil sa do obyčajnej rodiny v meste Memphis v Tennessee. Jeho rodičia sú prototypom šťastného manželstva, keďže sú spolu už od strednej školy. Túto romantickosť pravdepodobne zdedila aj jeho o tri roky staršia sestra, ktorá je v súčasnej dobe tiež vydatá a má vlastnú šťastnú rodinku. Jack si myslel, že osud má preňho podobné plány ale opak bol pravdou. Detstvo a stredoškolské časy prežil v rodnom meste. Bol to veselý chalan s odhodlaním spraviť zo sveta lepšie miesto. Možno aj toto odhodlanie sa mu stalo osudným. Rozhodol sa ísť študovať na akadémiu FBI kde sa zameral na psychológiu. Od tej postupne prešiel k psychoanalýze a potom k behaviorálnym štúdiám. Išlo o nadaného študenta a tak niet divu, že sa z neho stal agent FBI. Mal kancelársku prácu, ktorej náplňou bolo vypracovávanie profilov zločincov. To ho ale príliš nenapĺňalo a tak svojou aktívnosťou a neústupčivosťou si vydupal prácu v teréne. Bol u FBI približne rok keď spoločnosťou otriasla správa o troch brutálnych vraždách v Idahou. Vďaka Jackovej analýze a vyprofilovaniu vraha sa podarilo prípad vyriešiť. Aj napriek tomu ho dlho trápila spomienka na nevinné obete, ktoré sa dostali do rúk nejakého šialenca. Ešte stále s kúskom optimizmu veril, že dokáže zmeniť svet aspoň tým, že zachráni budúce obete. Ako odpoveď na jeho vieru dostal ponuku práce zo CIA, kde si všimli jeho potenciálu. Ponúkli mu miesto vyšetrovateľa na zvláštnom oddelení behaviorálneho a psychoanalytického výskumu. Prijal to. Bohužiaľ. Pomerne rýchlo zistil, že z tohto oddelenia ľudia odchádzajú buď to v pytli na mŕtvoly alebo v zvieracej kazajke. Riešili sa tam tie najbrutálnejšie zločiny, ktoré ak by sa dostali na verejnosť mohli vyvolať davovú psychózu. Aj napriek tomu Jack zotrval a tak ho práca u CIA, po vyše troch rokoch, zmenila na zadumaného skeptika s nábehom na paranoju. Skutočný zlom nastal s jeho posledným prípadom, kedy sa stal on sám terčom jedného maniaka. Najskôr to začalo sledovaním, potom mŕtvoly, ku ktorým cestu tvorili zvrátené hádanky, ktoré mu vrah posielal. Potom prišli na rad hrozivé telefonáty a vyvrcholilo to únosom. Jack zažil tri dni pekla na Zemi keď bol v jeho rukách. Nikto presne nevie čo sa stalo, dokonca ani on sám si to nepamätá. Po tých troch dňoch sa v ústredne CIA ozval telefón a na druhom konci sa ozval Jackov hlas. Agenti ho našli v opustenej budove spolu s mŕtvolou vraha. Vyšetrovanie bolo ukončené a všetko sa zamietlo pod koberec. Jack bol ale psychicky na samom dne a myšlienky na samovraždu ho sužovali každý deň. Jediné čo ho držalo pri živote bola otázka, "Ako som to prežil?" Rozhodol sa skončil v CIA. Odchádzal z tadiaľ zničený a s početnými jazvami po celom tele. Trvalo dlho kým sa dokázal dať dokopy a keď sa mu to podarilo snažil sa zaradiť do normálneho života. Presťahoval sa do New Yorku a nastúpil ako policajný vyšetrovateľ, pretože aj napriek všetkému stále v ňom žije myšlienka, že by svet mohol spraviť lepším.